Už keď som chodila na strednú školu, kreslila som na písomky. Mala som jednu obľúbenú učiteľku, ktorej som vždycky niečo primaľovala. Napríklad Marilyn Monroe. Alebo nejaké příšerky. Keď som niečo nevedela, tak som sa to tým snažila trochu zachrániť. Síce to nepomohlo, ale učiteľka sa aspoň zasmiala. Vydržalo mi to až doteraz.

 

Keď je dlhá porada, stáva sa, že mám papier plný rôznych postavičiek. Najskôr som maľovala pastelkami a fixami. Potom mi rodičia kúpili kufrík s uhlíkmi. Hneď som s nimi začala kresliť. Skúšala som portréty, ale nebolo to úplne ono. Časom som prešla na vodovky a teraz maľujem akrylovými farbami. Najskôr som robila krajinky a hory.  Veľmi dlho som sa učila maľovať trebárs vodu.

 

Raz za mnou prišiel jeden ajťák od nás z Home Creditu a chcel namaľovať Alijašku. Celkom ma to zaskočilo. Ale nakoniec sa to podarilo. Postupne som začala obrazy rozdávať. A potom aj predávať. Hlavne vďaka tomu, že som začala maľovať abstraktne. O to je omnoho väčší záujem než o krajinky.

 

Musím za to poďakovať hlavne kolegyniam z Home Creditu. Ony ma presvedčili, že mám skúsiť abstrakt. A neľutujem to. Trebárs na firemných vianočných trhoch v Piešťanoch, z ktorých šiel výťažok na charitu, som predala sedem alebo osem obrazov. Až ma prekvapilo, koľko toho bolo. Všetko si kúpili moji kolegovia a kolegyne. Vďaka nim mám teraz u nás na oddelení malú výstavu svojich obrazov. Som im moc vďačná, že ma takto podporujú.

Michaela Matušovská, operátorka Telemarketingu

1866 přečtení
13.10.2016